Som rodák z Pov. Bystrice a fotografovaniu ako amatér sa venujem už dlhší čas. Až po narodení môjho syna Filipa v roku 2010 som sa začal o fotografiu zaujímať viac, aby som zachoval spomienky na synove detstvo inak ako len bezhlavým cvakaním.
Chcel som, aby fotografie boli v niečom iné, aby zachytávali emóciu, boli zábavné a aby v nich boli jedinečné okamihy v živote dieťaťa. Začal som sa viac zaujímať o portrétnu fotografiu čítaním kníh, a postupne som zisťoval čo dokáže môj fotoaparát. Tejto záľube podľahla aj moja manželka Janka, s ktorou sa teraz spolu venujeme fotografovaniu detí a rodín. Naše fotografie sa začali páčiť najprv našim známym, ktorí nás oslovili a neskôr sa pridalo čoraz viac ľudí, ktorí nám začali fandiť a to nás veľmi posunulo ďalej a zároveň potešilo.
Pri fotení detí je veľmi dôležité vedieť ich nejako zaujať, rozosmiať, dostať ich na miesto kde potrebujeme hravou formou, zvlášť keď vás vidia prvýkrát v živote. Možno sa to nezdá, ale fotenie detí je veľmi náročné. Dieťa dokážete zaujať len na chvíľku, sú to veľmi živé stvorenia, ktoré neposedia ani chvíľku, preto aj práca fotografa musí byť veľmi rýchla a pohotová na rôzne situácie.
Členom fotoklubu Fénix som sa stal v roku 2012, kde som stretol naozaj skvelých ľudí, ktorí majú radi fotografiu rovnako ako ja.
